**OUR MOMENT** 4.

**OUR MOMENT**

4.KAPITOLA

Nevnímala som nič iné iba jeho vôňu a jeho horúci dych na mojom krku ... jemne som zastonala keď sa jeho pery prilepili na môj krk  tesne pod uchom .. chcela som sa brániť ale nemohla som .. bol veľmi silný a držal ma v pevnom zovretí ..vyskočila som od bolesti keď svoje pery pritláčal ešte viac .. bolo to neuveriteľné ..jednou rukou držal stenu za mnou nad mojou hlavou a druhou si ma pritláčal k sebe .. zanechával mi na krku fialové stopy ale čím sa posúval vyššie tým to bolo horšie .. dalo by sa to nazvať až krvavými bozkami.. keď sa odo mňa odlepil cítila som ako mi niečo steká po krku jemne som si prešla bruškami prstov po mieste kde ma surovo bozkával a nahmatala som tekutinu ktorá mi stekala až za tričko .. keď som sa pozrela na ruku uvedomila som si že je to krv .. chcela som začať rozprávať ale on mi dal svoj prst pred ústa čím ma umlčal .. držal mi ústa a zatiaľ si ma prehľadával ... keď už celé moje telo preskúmal začal ma niekde ťahať .. nechápala som to .. ,,kde to ideme?!, daj mi pokoj pusť ma !!" kričala som asi najviac ako som len vedela .. ale on si z toho nič nerobil a ťahal ma ďalej .. prechádzali sme doslova bludiskom .. jemné blikajúce svetlá osvetľovali jeho zelené oči .. jeho prepotené kučery sa hádzali zo strany na stranu .. keď sme došli pred dvojicu dverí pritiahol si ma k sebe a oprel ma o stenu .. ,,Tu sú vécka" .. prehovoril svojim chrapľavím hlasom do môjho ucha a ukúsol mi lalôčik... ,,už ma pusť" .. povedala som ironicky .. ,,ale najprv musím urobiť jednu vec" .. povedal .. ja som len z ťažka  prehĺtla   a čakala .. zase ma začal bozkávať na krku .. ale už o čosi slabšie ako predtým ... zatiaľ čo mi zanechával jemné modriny na mojom krku vytiahol moje ruky hore a pripol ich o stenu .. keď som ostala úplne bezmocná .. videl že už nevládzem a že je toho na mňa moc .. pomaly mi zložil dole ruku a vytiahol mi z prsta prsteň od Marcela .. ,,od teraz si moja" povedal a vložil si prsteň do vrecka v nohaviciach ... nechápala som .. čo to má znamenať ale bála som sa ho a moc .. keď si zobral prsteň pustil ma k véckam .. naviedol ma na ženské a ešte pred dverami mi pošuškal .. ,,Viem o tebe viac než si myslíš" ukúsol si spodnú peru a odkráčal v tmavej chodbe do neznáma ... Ostala som tam bez slova stáť a pozerala som ao mizne v .. skoro tme. Samozrejme že mi na vécko netrebalo, ale vošla som na dámske a obzerala sa v zrkadle.. Celý krk som mala červený a krv už zaschla .. rýchlo som si ho umyla. Krv už zišla ale stále mi ostali modriny.... svoje vlasy som prehodila do predu aby nebolo vidieť rany. Upravila som sa a vyšla som z véciek ale zahalila ma úplná tma ..nič som nevidela.. aspoň že som mala vo vrecku mobil.. zapla som ho a svietila som si z ním ...nevedela som kade mám ísť .. bola som v zmätku.. telefón sa mi po pár krokoch zase zablokoval.. chcela som ho zapnúť ale niečo mi to prekazilo... zase som cítila jeho vôňu .. cítila som  že oproti mne niekto je .. podľa vône som vedela že je to Harry.. zadržala som dych a začala som cúvať.

tadáá :) ďalšia :)) pls komentíky :) :*